Biblia nie je iba zbierkou svätých kníh, zdrojom viery pre Židov a kresťanov, ale aj úžasným zdrojom poznatkov o staroveku. Samotné slovo meď sa v Biblii objavuje šestnásťkrát - na porovnanie - zlato sa spomína 359-krát, striebro osemkrát. Bronz, zliatina medi a cínu, je v Biblii citovaný až 98-krát, zatiaľ čo delový bronz osemkrát. V Biblii nájdeme aj informácie o baniach (2), zlievárňach a technológii odlievania (26).

Odkiaľ pochádza kov, ktorý v tom čase získavali kráľovstvá ako potrebnú surovinu na výrobu nástrojov, zbraní a ozdôb? Archeologické výskumy a dôkladná analýza biblických textov umožňujú štúdiu bližšie preskúmať. Jedným zo zdrojov medi bola biblická krajina zvaná Edóm, ktorá sa nachádza juhozápadne od Izraela. Bola to krajina založená pred vytvorením židovskej krajiny Ezauom, Jakobovým bratom. V 10. - 9. pnl. bola významným centrom ťažby a metalurgie medi.

Podľa Biblie boli medené bane umiestnené v údolí Wadi al-Araba, ktoré je súčasťou rieky Jordán, tiahnúcej sa južne od Mŕtveho mora až po Akabský záliv na východnom konci Červeného mora (Kniha Jobova 28:2-4). Meď sa vyskytovala aj v horách Zasľúbenej zeme (Deuteronómium 8: 9). Šalamón vyrobil medené odliatky blízko mesta Sukkot (1 kniha kráľov 7: 14-46; 2 kniha kroník 4: 1-18). Medené bane boli na Cypre, a okrem toho sa v Biblii spomínajú aj ďalšie miesta, z ktorých sa tento kov dovážal Javán, Túbal a Méšech (Ezechiel 27:13).

Iliada a Odysea nie sú iba majstrovské diela patriace do kánonu európskej literatúry, ale sú tiež vynikajúcim zdrojom štúdia používania medi v staroveku. Jednotlivé pasáže Homerovej piesne o Ilionovi sú dodnes dôkazom všestranného použitia tohto kovu starými Grékmi, Trójanmi a ďalšími národmi zapletenými do spoločného konfliktu pred mnohými rokmi.

Homerove diela predstavujú nielen bojovníkov oblečených v delovine, ale poskytujú dôkaz o všestranom využití tohto kovu starovekými Grékmi. Za zmienku stojí opis Achillovho štítu, ktorý vyrobil Héfaistos.

Hodil do ohňa meď, cín, drahé zlato a striebro; a potom postavil na kovadlinu veľkú nákovu a vzal do jednej ruky masívne kladivo a do druhej vzal kliešte.

[478] Najskôr si vyrobil štít, veľký a odolný, ktorý šikovne zdobil vo všetkých častiach, a olemoval ho svetlým, trojitým a trblietavým lemom, z ktorého tiež urobil strieborný remeň. Samotný štít pozostával z piatich vrstiev; a na leme s ľahkosťou vyrezal veľa neobvyklých ozdôb. (...)

[606] Dovnútra, okolo okraja silne spracovaného štítu, umiestnil tiež veľkú silu rieky Ókeanos. Ale keď vyrezal štít, veľký a odolný, potom pre neho zhotovil brnenie jasnejšie ako plameň ohňa a urobil k nemu ťažkú ​​prilbu, hodiacu sa k jeho chrámom, čistú prilbu, bohato zdobenú a nasadil na ňu zlatý hrebeň; a vyrobil mu stehenné brnenie z ohybného cínu. Ale keď slávny boh silných ramien vytvoril celú výstroj, vzal ju a položil pred Achillovu matku. Ona ako sokol zletela zo zasneženého Olympu a niesla trblietajúce sa brnenie od Héfaistosa.

Translation: https://www.theoi.com/Text/HomerIliad18.html

V stredoveku už nebola meď tak drahým kovom, akým bola v predchádzajúcich storočiach. Jej ťažba bola spojená najmä s dopytom po striebre, ktoré bolo základom menovej ekonomiky v Európe od 8. storočia.

V období od 10. do 15. storočia je možné rozlíšiť niekoľko banských centier spojených s ťažbou striebra a medi. Najstaršie písomné pramene nás informujú o objave ložiska medi na kopci Rammelsberg, s výhľadom na Goslar (Harz, Nemecko), ktorý je od 10. storočia jedným z cisárskych sídiel. Odhaduje sa, že až do konca 14. storočia bolo z tohto ložiska vyťažených 140 000 ton medi. O niečo neskôr sa začala ťažba medi v blízkosti Mansfeldu (11. - 12. storočie). V 13. storočí na území dnešnej Českej republiky nastal rozmach ťažby vrátane Kutnej Hory. Striebro z týchto ložísk využil kráľ Václav II na realizáciu menovej reformy, vďaka ktorej v Prahe zaviedol haliere. V Kutnej Hore bolo vyťažených 2 500 ton striebra a 100 000 ton medi.

Povrchové bane v blízkosti Banskej Bystrice, Bańskej Štiavnice a Kremnice (tzv. dolnouhorské banské mestá) boli jednými z najdôležitejších ložísk medi, z ktorých sa meď vyvážala do celej Európy. Boli aktívne od 13. storočia, ale rozmach miestnych baní sa uskutočnil najmä v 15. a 16. storočí. Odhaduje sa, že v rokoch 1495 - 1546 vyťažila spoločnosť Fuggerovcov pôsobiaca v oblasti Banskej Bystrice okolo 30 000 ton medi a 115 ton striebra.